^#17

Stravovanie podľa čínskej medicíny

Stravovanie podľa čínskej medicíny - Mycomedica

Múdrosť starých čínskych majstrov

Tradičná čínska medicína bola po celú dobu svojej existencie hlavne medicínou preventívna. Jej prvoradým cieľom bolo vždy udržiavať u človeka harmóniu medzi Yin a Yangom a snaha o zachovanie dostatku životnej energie do čo najvyššieho veku. Na dosiahnutie tohto cieľa používala a stále používa metódy ako: telesné cvičenia, dietetika a odporúčania zdravého životného štýlu. Pokiaľ sa človek ocitne v nerovnováhe, tak potom využívala aj akupunktúru, rôzne druhy masáží, bankovanie a hlavne fytoterapiu (bylinkárstvo).

Dnes si však ľudia žijúci v oblastiach s „vyspelou civilizáciou“ dobrovoľne humplujú telo, pretože majú pocit, že nakoniec všetko spraví vyspelá medicína so zázračnou pilulkou. Hlavne, nech nás to nestojí čas a námahu, ktoré by nás vytrhovali z pracovného procesu. Ženieme sa za úspechom, pracujeme celý deň, nenachádzame čas na svojich blízkych, a už vôbec nie sami na seba. A tak choroba plíživo preberá vládu nad naším telom.

Práve jedlo a pitie nám dodávajú palivo pre naše každodenné aktivity, ktoré sa transformujú na materiálny základ a funkcie nášho tela. Sme tým, čo jeme, pijeme a dýchame. Strava musí byť vyvážená ako dostatočnou aktivitou, tak aj dostatočným odpočinkom a relaxáciou.

Teória čínskej medicíny tvrdí, že človek je „naprogramovaný“ tak, aby sa dožil najmenej 120 rokov. Obličková esencia (mohli by sme povedať genetický vklad) je dedičstvom našich predkov (troj generácie dozadu) a je naším najdôležitejším kapitálom. A iba na nás záleží, ako s týmto kapitálom vo svojom živote dokážeme naložiť.

Čínska dietetika

Tradičná čínska dietetika je systém stravovania vychádzajúci z čínskej filozofie. Strava by mala byť jednoduchá, pestrá a nemala by vytvárať hlien. Dôležitá je tiež pravidelnosť a pokoj pri jedle.

Tvorba jedálnička je prispôsobená konštitúcii, veku, pohlaviu, ročnému obdobiu, miestu, kde sme sa narodili a kondícii, v akej sa momentálne nachádzame.

Určite niektorí z vás môžu namietnuť, že Ázia leží úplne na inej strane zemegule a nemôžeme prenášať tieto zvyklosti do stredu Európy. Dovoľujem si upozorniť, že Ríša stredu leží v rovnakej zemepisnej šírke a dĺžke akurát na druhej strane zemegule. Navyše neprenášame z Číny plodiny, tie k nám do Európy prišli z Ázie oveľa skôr, ale filozofiu, ktorá rozširuje naše vedomosti o charaktere potravín, ktorá nepodlieha módnosti, ale je tvrdo zakorenená v celom systéme – v náuke o piatich prvkoch a kolobehu sveta, ktorého sme súčasťou.

Prečo si Číňania nelámu hlavu s kalóriami?

Zatiaľ čo v Európe meriame všetky potraviny na kalórie a zisťujeme, či obsahujú bielkoviny, tuky či cukry, čínska dietetika u potravín rozoznáva chuť, povahu, príslušnosť (tropizmus) k jednotlivým orgánom a spôsob úpravy jedla. Tieto vlastnosti potom významne ovplyvňujú ich spôsob stravovania. Tento spôsob kvalifikácie potravín tak oveľa lepšie dokáže prispôsobovať jednotlivé druhy potravín momentálnym potrebám – veku človeka, ročným obdobiam či nejakej chorobe.

Starí čínski majstri totiž pri chorobe začínali liečbu úpravou stravy a preferovaním určitých potravín, ktoré mali nerovnováhu ovplyvniť. Až keď výsledky neboli uspokojivé, siahali k bylinnej liečbe alebo akupunktúre.

Čo je chuť potravín a aký má smer?

Chuť patrí k základným orgánom (Obličkám, Pľúcam, Slezine, Pečeňom, Srdcu) v našom tele a podporuje ich činnosť. Ale pokiaľ strava nie je vyrovnaná, môže nadbytok potravín s jednou určitou chuťou narušiť harmonický kolobeh energie v našom tele.

Kyslá chuť sťahuje dovnútra a dole a patrí k pečeni a žlčníku. Táto chuť potravín sa využíva pri nadmernom potení, výtokoch, výreze orgánov, pri hnačke (napríklad: ocot, petržlen, kuskus, špalda, výhonky strukovín, ibištekový čaj, šípkový čaj, medovkový čaj, šampanské).

Horká chuť smeruje dovnútra a dole, vysušuje, ochladzuje, znižuje krvný tlak, horúčku, zmierni prekyslenie žalúdka. Táto chuť patrí k Srdcu a Tenkému črevu (napríklad: zelerová vňať, chmeľ, púpavy, ružičkový kel, raž, hlávkový šalát, palina).

Sladká chuť má smer mierne nahor, uvoľňuje, vyživuje a patrí k Slezine, Slinivce a Žalúdku. Potraviny so sladkou chuťou nasýtia, dodajú energiu, čo sú hlavne obilniny a potom tzv. prázdne potraviny, ktoré nás len na chvíľu nabudia, ale nedodajú nám žiadnu energiu, ako je napríklad biely cukor a výrobky ho obsahujúce.

Pálivá chuť rozhýbe a smeruje energiu von, otvára póry, pomáha poteniu napríklad v počiatku prechladnutia, povzbudzuje trávenie a odľahčuje. Náleží k Pľúcam ak hrubému črevu (napríklad: zázvor, kajenské korenie, cesnak, pór, chren, surová cibuľa, hus, morka, mätový čaj, reďkovka, biela reďkev).

Slaná chuť smeruje dole, preberá, zmäkčuje a patrí k Ľadvinám a Močovému mechúru (napríklad: parmezán, platesa, tuniak, fazuľa adzuki, hrášok, bravčové, miso, fazuľa mungo, olivy).

Jednotlivé chute sú schopné ovplyvniť aj ďalšie orgány v rámci piatich prvkov. Takže:

Pľúca kontrolujú Pečeň

Nadmiera potravín s pálivou chuťou (prvok kov – Pľúca) poškodiť činnosť Pečene (ženy všeobecne by nemali používať pálivé potraviny a ľudia, ktorí majú problémy so šľachami, športovci a vznetlivý jedinci).

Obličky kontrolujú Srdce

Nadmiera slanej chuti (prvok vody – Obličky) zadržiava vodu a tým poškodzuje činnosť Srdca (ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami by sa mali vyvarovať potravín so slanou chuťou).

Pečeň kontroluje Slezinu

Nadmiera kyslej chuti (prvok dreva – Pečeň) môže poškodiť funkcie Sleziny.

Srdce kontroluje Pľúca

Nadmiera horkej chuti (prvok ohňa – Srdce) môže poškodiť Pľúca (astmatici, ľudia s častými zápalmi dolných dýchacích ciest, s CHOCHP by sa mali vyvarovať potravín s horkou chuťou, aby si ešte viac neoslabovali Pľúca).

Slezina kontroluje Obličky

Nadmiera sladkej chuti (prvok zeme – Slezina) môže narušiť činnosť Ľadvin a rozvrátiť acidobázickú rovnováhu v tele.

Povaha potravín

Čínska dietetika rozdeľuje potraviny do piatich teplotných kategórií. Máme potraviny: studené, svieže, neutrálne, teplé a horúce. Povaha potravín sa využíva v čínskej liečebnej dietetike, aby nedochádzalo k poškodzovaniu jednotlivých orgánov alebo aby sa vyrovnali niektoré nerovnováhy organizmu.

Čínska medicína lieči protikladom. Pokiaľ je choroba horúca, používame studené prostriedky, schladzujeme horúce. A naopak. Ak je choroba studená, zahrievame. Napríklad ak trpíte kožným ochorením, ktoré často je zapríčinené horúcou v organizme, mali by sme vynechať teplé a horúce potraviny. Pokiaľ s oslabenou Slezinou jete chladené, mrazené alebo studené jedlá z chladničky či k jedlu pijete studené nápoje alebo nápoje s ľadom zraníte si Slezinu. Slezina nemá rada studené potraviny. Navyše také jedlo strávite iba čiastočne, v tele sa začína zadržiavať vlhkosť, čo môže byť základom pre vznik mnohých civilizačných ochorení.

Ak sme zdraví, mali by sme jesť viac či menej neutrálne.

Povahou potravín sa rozumie ich vnútorný charakter. Nemá nič spoločné s ich úpravou (aj keď tá je dôležitá viď ďalej), ale s energiou, ktorá im bola daná vďaka ich pôvodu a rastu. Stravovanie by malo mať neutrálny charakter a ostatné povahy prispôsobovať ročnému obdobiu. V zime si môžeme dovoliť mať viac stravy, ktorá zahrieva, čo je nielen výber druhu potravín, ale aj napríklad korenie, ako je škorica alebo klinček. Oproti tomu v lete sa snažíme potravinami osviežovať av horúčave chladiť, preto si môžeme dovoliť tropické ovocie a ďalšie potraviny, ktoré uľahčia telu vyrovnať sa s vysokými teplotami.

Spôsoby úpravy jedla

Dôležité je myslieť aj na to, aby sme minimalizovali straty pri príprave potravín. Rastlinné potraviny by nemali prísť do styku s ťažkým kovom, meďou a hliníkom. Preto je výhodnejšie na ich prípravu používať varné sklo alebo smaltovaný riad.

Zeleninu a zemiaky omývajte rýchlo a zbytočne ich nenechávajte máčať vo vode. Prišli by ste o zásadité látky ako je draslík a sodík.

Listovú zeleninu a korenie nesparujte, zničili by ste ich štruktúru – najmä špenát a listový šalát.

Veľmi hodnotné sú zeleninové vývary, kde mnoho výživných látok zostáva práve v nich.

Príprava jedla v liečebnej čínskej dietetike mala cielený význam a bola úmyselne rozlišovaná. Úprava jedla sa delí na: horúcu, teplú, neutrálnu, chladnú a studenú (rovnako ako povaha jednotlivých potravín).

Horúca úprava jedla

nie je vhodná v teplých mesiacoch a pre ľudí, ktorí trpia vysokým tlakom, pálením záhy a ekzémami. Medzi tieto úpravy jedla patria:

Grilovanie (je to úprava, kedy na pokrm dopadá tepelné žiarenie prostredníctvom vykurovacej špirály alebo žeravých kusov paliva),

Údenie (tepelná úprava mäsa, rýb alebo syrov, ktoré sa väčšinou nakladajú do soľného roztoku a potom sa určitú dobu nechávajú uzavreté v teplom dyme, ktorý vzniká horením tvrdého dreva),

Prudké opekanie (je príprava, kedy je nutné, aby olej bol poriadne rozpálený a mäso sa čo najrýchlejšie zatiahlo).

Restovanie (je prudké opečenie na veľmi malom množstve rozohriateho oleja, ktoré trvá asi 15 minút, upravuje sa takto zelenina a mäso),

Pečenie (je dlhá tepelná úprava v rúre alebo peci pri teplote 150 °C až 250 °C),
fritovanie (je podobné vyprážanie, líši sa tým, že je rovnomernejšie, rýchlejšie a je úplne ponorený do oleja okolo teploty 180 ° C),

Vyprážanie (je príprava potravín v oleji pri teplote nad 100 ° C. Pokrm sa musí niekoľkokrát obrátiť a jeho príprava trvá okolo 15 minút).

Pozor na grilovanie mäsa na otvorenom ohni, ktoré je svojou povahou horúce alebo teplé (napr. kuracie a bravčové mäso).

Teplá a neutrálna úprava jedla

(vyrovnaný Yin a Yang, ľahko oslabený Yang) príprava jedla by sa mala vyskytovať v našom jedálničku najčastejšie. Je tiež vhodná pri rôznych diétach a pre ľudí, ktorí trpia poruchami trávenia a pod. Medzi tieto úpravy jedla patria:

Varenie vo vode (je úprava, kedy pokrm je vo vode úplne ponorený a varí vo vode pri teplote 100 °C),

Dusenie (je tepelná úprava, kedy je pokrm čiastočne ponorený a pôsobí naň horúca para. Tekutinu tvorí vlastná vydušená šťava, voda alebo vývar, ktorými pokrm podlievame, dusíme vždy v uzavretej nádobe),

Varenie v pare (patrí medzi najzdravší spôsob prípravy pokrmov, nepoužívame žiadny tuk, potraviny neprichádzajú do styku s vodou a zdrojom tepla, pokrmy môžeme takto pripravovať v paráku alebo v parnom hrnci),

Blanšírovanie (je kuchárska technika, kedy sa plod ponorí do horúcej vody a následne schladí. Vďaka tejto technike sa ľahšie zlúpne šupka. Blanšírovanie zeleniny znamená, že nakrájanú očistenú zeleninu vhodíme do vriacej slanej vody, krátko povaríme do chrumkava a hneď vylovíme).

Chladná úprava jedla

je klíčenie a surová úprava potravín (mixovanie, odšťavovanie ovocia a zeleniny). Forma úpravy potravín podporuje ich stráviteľnosť, takže konzumácia surových potravín by mala byť veľmi striedma a mala by sa preferovať skôr v letnom období v popoludňajších hodinách. Ranné pitie tzv. smoothie je doslova šokom pre tráviaci systém a rozhodne nie je vhodné pre väčšinu z nás. Môže spôsobiť zachladenie maternice a problémy s otehotnením, riedku stolicu, gynekologické výtoky a bolestivú menštruáciu.

Studená úprava jedla zahŕňa mrazené potraviny a potraviny z chladničky, zmrzliny, nápoje s ľadom. Zmrazovanie zničí prirodzenú energiu potravín. Nezabudnite na to, že naši predkovia potraviny skladovali najčastejšie pomocou kvasenia a sušenia. Mrazenie je veľmi mladý spôsob konzervovania potravín. Chladničky sa začali vyrábať v roku 1913 a ešte veľmi dlho trvalo, kým sa rozšírili do domácností. Zmrazenú potravinu by sme mali tepelne upravovať min. 45 minút, čo je reálne u niektorých druhov mäsa, ale rozhodne sa nehodí na zeleninu či ovocie.

Autor článku: Milan Schirlo

#17